Deň #2 (Mindfulness)

21. srpna 2018 v 23:19 | Surly |  Výzvy
V prípade dnešnej témy sotva ide o čokoľvek iné, než o znovuobjavenie Ameriky.
Mám dojem, že už dokonca aj zen budhisti si boli vedomí opodstanenosti toho, čo ľudia v súčasnosti nazývajú mindfulness.


Ako pripomienka aby sme naň nezabúdali je však užitočná. Dokonca predovšetkým v dobe, keď niektorí jedinci na miesto života, len prežívajú vo fáze takzvaného autopilota.
Túto fázu by som opísala ako stav, keď sme myšlienkami na míle ďaleko, no nie v zmysle tvorivom.
Naopak. Nie sme prítomní vo vlastných životoch. Či už ide o preťaženosť alebo len stereotyp.
Žiaľ v tomto zaneprázdnenon, rýchlom svete ma ani neprekvapuje, že vrcholný zmysel života niektorých predstavuje gaučing a lipnutie na médiami predostrenej zábavke. Je to smutné, či už sa to deje z dôvodu financii alebo vyťaženosti.
Tieto extrémy som však zmienila predovšetkým pre potreby tohoto článku, netvrdím, že je to prípad každého.

Keď čas v rámci dňa tak "letí", pritom si nedokážeme vybaviť čím sme ho zabili a najradšej by sme boli keby deň mal aspoň štyridsaťosem hodín.

Približným opakom tohoto stavu je mindfulness.
Zdá sa mi, že jej pointou okrem meditácie (v sede, vľahu, prechádzkou azda aj športom) je aby sme sa v každodennom živote sústredili na činnosti a javy, ktoré vykonávame. Resp. aby sme žily tu a teraz.
Netvrdím či je alebo nie je stopercentne správny tento pohľad na život. Je však rozhodne inšpiratívny. Pedovšetkým záleží na interpretáci toho "tu a teraz".

Mojou dnešnou úlohou bolo riadiť sa už spomínaným heslom. Pre mňa tento bod bol doslova výzvou. Teraz nasleduje môj inteligentný komentár k dnešnému dňu. ;-)

Dnes ráno som sa ako na potvoru zobudila už o 04:21.
Po uvedomení si, že už zostanem hore som tušila, že ma to ako ortodoxnú nočnú sovu bude "bolieť". Ešte som sa pohrávala s myšlienkou na dve tri hodinky šlofíka s budíkom. No asi by to bývalo horšie kebyže zaspím a potom sa násilne vytrhnem zo spánku.
Niežeby to nebolo celé zlé už aj tak a čakala som, že do desiatej budem umierať. No prečo by sa to volalo Pekelný týždeň keby bol popretkávaný ružami?
Aspoň sa mi naskytol čas naplánovať si dnešný deň, do ktorého som sa pustila s pocitom, že toľko toho stihnem.
Ráno som po raňajkách a nakŕmení havkáčov(nik iný z nás sa už alebo ešte nemotal okolo domu) zobrala príklad z predošlého dňa a prebehla som sa po parku.


Doobedie som potom strávila cvičením, upratovaním "baráku". Poobede som si vysedela sedaciu časť tela u lekára suplujúceho môjho obvodného, neskôr to isté v banke takže kým som sa neskoro poobede domotala domov, bola som rada, že som rada. Filozofiu "Tu a teraz" ak ju beriem príliš poctivo som prerušila hneď niekoľkokrát, keď som čítala kým sa fronty predomnou skracovali. Navyše z deprivácie umelých sladidiel obsiahnutých v obľúbených pochúťkach som nadobudla pocit, že som agresívnejšia než zvyčajne.

Nemám si na čo sťažovať. Hlásenie dopísané až teraz a znovupublikované bez fotografii. Ďakujem blog.cz. Začínam byť oťapená a asi aj agresívna, takže sa porúčam.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Executor Executor | E-mail | Web | 22. srpna 2018 v 19:26 | Reagovat

Nebuď agresívna, inteligentné komentáre sú sexi, v tom Ťa podporujem. :-D Z môjho pohľadu nie je začítanie sa nič proti uvedomovaniu sa, možno si vtedy presúvaš pozornosť do fantázie, ale keď si sa preto rozhodla, tak je to vedomé. Už sa teším, čo povieš o spánkovej deprivácii z ďalšieho dňa. Vďaka nej som zažil udalosti, pri ktorých je ťažšie udržiavať si skeptický náhľad na synchronicity.

2 Surly Surly | 22. srpna 2018 v 22:31 | Reagovat

[1]: To preto tá "ak ju beriem príliš poctivo" časť.
Akési zveličovanie alebo česi na to majú krajšie slovko, nadsázka.

Tie udalosti znejú ako náľad do interesantného príbehu. :-D

Jéj synchronicita. Nové slovo pre mňa. Resp. jeho tvar. Čo sa ja nenaučím.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama