Deň 6. a 7. (Odpočinok a odmena)

26. srpna 2018 v 23:08 |  Výzvy

Deň #6

Šiesty deň mal byť zameraný na pozitívne myslenie.
Nebolo to nič ťažké, ostatne tešila som sa na večernú oslavu, na ktorú som bola pozvaná. To síce znamená, že som opäť porušila pravidlo skorého zaľahnutia.
No už som to ku koncu týždňa brala viac "športovo". Vstať som tak či tak vstávala najneskôr o tej piatej.

Vlastne som si celkom zvykla na režim. Je to zvláštny pocit ísť si zabehať ešte než sa na ulici objavia prvé ranné vtáčatá raziace si cestu do potravín pre čerstvé rožky.


Dokonca aj tých niekoľko málo úloh, ktorá ma daný deň čakali, som zvládala na počudovanie s entuziazmom.
Tobôž poobedné "chystačky" prebehli bez akýchkoľvek zádrheľov.

Deň #7

Pekelné zakončenie Pekelného týždňa bolesťou hlavy až som si myslela, že sa z toho potentujem a ktorý pretrval aj v časoch keď som sa dokmotrila domov a začala editovať tento článok. Na druhý deň o 17:00.

No aj oslava z predošlého dňa nabrala divoký spád. Aspoň pre niektorých jedincov. (Najväčšia radosť je škodoradosť.) Nakoniec som predsa len splnila jednu noc bez spánku keď som robila morálnu podporu istej osobe zaprisahávajúcej sa pri záchodovej mise, že už nikdy v živote nebude piť ani vermouth. Nuž, stane sa.
Takpovediac som oslávila siedmy deň výzvy a odmenou mi je pokoj svätý (pretože dnešný deň bol priestor na to, odmeniť sa za splnenie výzvy). Od ľudí, od osláv,od výzvy. Mimo to som sa spojila s kamarátkou v Brne aby mi poskytla prehliadku mesta, v ktorom študuje. Teda až sa tam cez semester vydám na trip. (Brno, Košice, Praha jest mestá, ktoré si chcem prezrieť, pofotiť a tak. Na vysnený Brighton, kam sa raz chcem vrátiť síce asi nemajú, aspoň nie pre mňa, no páčia sa mi. )

Osud ma však dobieha. O týžden sa začína úvod do štúdia. Presvedčím sa či nakoniec:
po a.) dostanem lôžko
po b.) budem musieť cvakať prachy neúmerné komfortu na ubytovni
po c.) skončím pod mostom.
Navyše čakám odpovede na zaslané životopisy. Koniec koncov aj hlúpy študent vydržiavný z vaších daní si musí platiť účty a jedlo do huby, ahem, do úst.
Pri pomyslení, že o týždeň mi začína škola ma chytajú záchvaty paniky. No, aspoň, že sme zdraví.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama